Mikroregión sa dotýka na severe mesta Bardejov, na východe mesta Svidník, na juhu mesta Giraltovce. Rozprestiera v povodí riek Sekčov a Topľa a je geografcky tvorený obcami v okrese Bardejov. Je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja (PSK), časti, ktorá je ako prirodzený región známa pod názvom Horný Šariš. Celý mikroregión je lemovaný na juhu cestou E371, zo severu cestou č. 77, na ktorej leží stredisková obec Zborov, a zo západu cestou č. 545, na ktorej leží aj stredisková obec Raslavice.
Vypovedať na priestore vymedzenom touto publikáciou všetko o dejinách a špecifkách regiónu, ktorý je všeobecne nazývaný ako Horný Šariš, nie je možné. Aj napriek tomu, že ide o región, ktorý na rozdiel od iných regiónov Slovenska nemá jednu dominantu alebo špecifkum, ktoré by ho jednoznačne defnovali (ako napríklad Spiš so svojím Spišským hradom či Vysokými Tatrami, alebo Liptov z Jánošíkom alebo vodným dielom Liptovská Mara), nemôžeme povedať, že by šlo o regi-ón marginalizovaný či zaostalý.Neplatí to minimálne v rovine kultúrnej, historickej alebo v rovine prírodných podmienok.
Medzi najtypickejšie prvky Horného Šariša, ktoré ho najviac charakterizujú patrí jednoznačne pestrosť a variabilita. Tento región ako máloktorý iný na Slovensku zahŕňa v sebe dlhodobú prítomnosť a spolužitie rôznych kultúr, ktoré sa výrazným a neoddiskutovateľným spôsobom zapísali do jeho dejín, kultúry, jazyka, architektúry a sú jasne viditeľné aj do dnešných dní. Práve v oblasti Horného Šariša prebieha hranica medzi východnou a západnou Európou. Z náboženského hľadiska tu prebieha hranica medzi východnou a západnou kresťanskou cirkvou – pravoslávni, gréckokatolíci, rímskokatolíci či evanjelici. Ide o región, v ktorom sa už od nepamäti stretávajú rôzne národnosti – do dnešných dní tu vedľa seba žijú Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia a v minulosti taktiež Nemci, Židia a Poliaci a i.
Jedným z najvizuálnejších prejavov práve tejto pestrosti a variability sú sakrálne pamiatky, t. j. aj drevené kostolíky. V minulosti ich na Slovensku bolo zdokumentovaných vyše 300, avšak do dnešných dní sa ich zachovalo len okolo 50. V roku 1968 bolo 27 z nich vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku (následne k nim pribudli ešte ďalšie dva) a v roku 2008 bolo 8 z nich zapísaných dokonca do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Veľká časť z týchto drevených kostolíkov sa nachádza práve v regióne Horného Šariša.
Jeden z najstarších drevených kostolíkov zapísaných do spomínaného zoznamu UNESCO sa nachádza v obci Hervartov. Ide o rímskokatolícky gotický kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi postavený bol okolo roku 1500. Medzi ďalšie patria gréckokatolícke kostolíky, ako Kostol sv. Mikuláša v obci Frička z 18. storočia, Kostolík Panny Márie z roku 1763 z Jedlinky, rovnomenný kostolík zo 17. storočia z obce Kožany, Kostolík sv. Lukáša z roku 1826 z obce Krivé, Kostolík sv. Kozmu a Damiána z roku 1708 – 1709, ktorý sa nachádza v časti Venecie obce Lukov a Kostolík sv. Lukáša z roku 1739 v obci Tročany.
Ďalšie dva kostolíky z tohto regiónu nezapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok boli prevezené do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch. Z obce Zboj bol v roku 1967 prenesený kostolík troch hierarchov (sv. Ján Zlatoústy, sv. Bazil Veľký a sv. Gregor Naziánsky) postavený v roku 1766 a drevený Kostolík Ochrany Bohorodičky z roku 1730, ktorý bol prenesený z obce Mikulášová ešte v roku 1931.
Všetky drevené kostolíky tvoria typické stavby tzv. lemkovského typu (postupné znižovanie výšky jednotlivých veží, pričom vstupná veža alebo zvonica je najvyššia a postupne smerom k oltárnej časti chrámu sa znižuje). O drevené kostolíky sa už v minulosti zaujímali mnohí odborníci. Jedným z nich bol aj český fotograf a umenovedec Florián Zapletal, ktorý v rokoch 1919 – 1926 realizoval niekoľko výskumných ciest na Zakarpatsko a východné Slovensko. V jeho pozostalosti sa zachovalo viac ako 700 sklenených negatívov prevažne drevených kostolíkov, medzi ktorými sú aj unikátne zábery z Horného Šariša. Práve tieto tvoria obrazovú časť tohto krátkeho príspevku.
Podobných drahokamov, ktorými sa tento región môže pýšiť, nájdeme podstatne viac. Sú medzi nimi historické a umelecké pamiatky, osobnosti, prírodné zaujímavosti, unikátne ľudové zvyky a tradície.
Obce mikroregiónu: Abrahámovce, Bartošovce, Brezov, Buclovany, Fričkovce, Hankovce, Harhaj, Hertník, Hervartov, Janovce, Kľušov, Kobyly, Kochanovce, Koprivnica, Lascov, Lopúchov, Lukavica, Marhaň, Nižná Vôľa, Oľšavce, Osikov, Raslavice, Rešov, Richvald, Stuľany, Šiba, Tročany, Vaniškovce, Vyšný Kručov, Vyšná Voľa.
V mikroregióne žije cca 18 400 obyvateľov, sčasti je zastúpený aj rómskym etnikom.
Z pohľadu celého Slovenska sa mikroregión Sekčov – Topľa nachádza na severojužnom ťahu medzi poľskou a maďarskou hranicou, severne od krajskej metropoly Prešov.
Mikroregión sa rozprestiera v Ondavskej vrchovine, s najvyšším vrcholom Kačalová (676 m n. m.), zo západu doň zasahujú výbežky pohoria Čergov s najvyšším vrcholom Čergov (1049 m n. m.) a Minčol (1155
m n. m.), z juhovýchodnej strany ho ohraničuje pohorie Medzihorie.
Mikroregión sa dotýka na severe mesta Bardejov, na východe mesta Svidník, na juhu mesta Giraltovce. Mikroregión sa rozprestiera v povodí riek Sekčov a Topľa a je geografcky tvorený 30 obcami prevažne v okrese Bardejov. Je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja (PSK), časti, ktorá je ako prirodzený región známa pod názvom Horný Šariš. Celý mikroregión je lemovaný na juhu cestou E371, zo severu cestou č. 77, na ktorej leží stredisková obec Zborov, a zo západu cestou č. 545, na ktorej leží aj stredisková obec Raslavice.
Mikroregión Sekčov – Topľa disponuje dobrými východiskami pre postupné rozširovanie cykloturistiky, najmä vo vzťahu k blízkym mestám Prešov, Bardejov, Giraltovce, Svidník. Po dobudovaní základnej infraštruktúry pre viacdňové pobyty v prípade cykloturistiky môžeme dokonca uvažovať aj o potenciálnych trhoch (nadregionálnych).
Minerálne pramene s malou výdatnosťou sa nachádzajú v obciach Abrahámovce, Koprivnica, Oľšavce a Tročany. Významným faktorom pre rozvoj cestovného ruchu je Čergovské pohorie.
Národná kultúrna pamiatka – rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi je v súčasnosti využívaný v pôvodnej funkcii na liturgické účely rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň, ako pamiatka svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, je využívaný aj ako exponát na vzdelávacie účely, poznávacie účely v rámci cestovného ruchu a na špecifcké kultúrne podujatia (koncerty).
Budova dreveného kostola sa nachádza v centre obce Hervartov, na námestí pri potoku. Je to výnimočná drevená budova, ktorá urbanisticky aj architektonicky dominuje celej obci. Kostol sv. Františka z Assisi pochádza z 15. storočia a reprezentuje najstarší typ drevených kostolov na Slovensku. Hmotovo-objemová skladba kostola opakuje skladbu kamenných kostolov neskorého stredoveku. Skladá sa z dvoch častí – veže a pozdĺžnej lode s polygonálnym sanktuáriom. V hmote kostola sa ukrýva aj sakristia a podvežie. Kostol má zreteľne gotický charakter.
Hlavným stavebným materiálom je drevo červeného smreka. Konštrukcia obvodových stien je zrubová, v exteriéri opláštená zvislým dreveným doštením. Priestor hlavnej lode je prekrytý plochým došteným záklapom, priestor sanktuária prekrýva drevená rebrová klenba dreveným došteným záklapom kopírujúcim rebrá klenby tak, že sa rebrá v interiéri priznávajú. Podlaha je z nepravidelných kamenných tabúľ.
Veža – zvonica – je postavená v osi hlavnej lode oproti sanktuáriu tak, že v podveží vytvára vstupný priestor do kostola. Veža v tvare ostrého zrezaného ihlana nesie klietku samotnej zvonice, ktorú prekrýva vrcholový, približne rovnostranný ihlan v špici prekrytý dvojitou kužeľovou strieškou. Konštrukcia veže je staticky nezávislá vzhľadom na nosné zrubové steny lode kostola: je stĺpiková, rámovej konštrukcie, tvarovo stužená a výškovo stabilizovaná vloženými horizontálnymi podlažiami, ktoré sú medzi sebou spojené strmým dreveným rebríkovým schodiskom. Z exteriérovej strany sú šikmé steny veže opláštené šindľovou krytinou, zvonová klietka je opláštená zvislým doštením.
V interiéri kostola sú vzácne nástenné maľby zrealizované na hladkých stenách obvodových zrubových stien v niekoľkých etapách – od konca 15. storočia do 18. storočia. Objekt bol v priebehu 19. a 20. storočia niekoľko ráz čiastočne reštaurovaný a obnovovaný. Dnešná podoba interiéru nesie znaky posledných úprav z rokov 1976 a zo začiatku 90. rokov minulého storočia. Okolie kostola je upravené, areál je obohnaný múrom z lomového kameňa, ktorý je tiež predmetom pamiatkovej ochrany.
 > Stiahni |
Stiahnite si elektronickú verziu publikácie o mikroregióne Sekčov-Topľa |
